Porovnanie našej školy

Bežná klasická škola                                                                                                                          Veselá škola

Sociálne prostredie veľkých škôl neumožňuje nadviazanie bližších vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi. Veselá škola má len jednu triedu v každom ročníku. Všetky deti a učitelia sa navzájom dobre poznajú, učitelia môžu deti individuálne spoznať a pozitívne na nich vplývať.
Oddelenosť prvého a druhého stupňa. Žiaci spoznávajú svojich učiteľov druhostupniarov ešte počas prvého stupňa a zachovávajú si kontakt so svojimi učiteľmi z prvého stupňa aj na druhom stupni. Vekovo zmiešané priateľstvá medzi deťmi prinášajú výhody pre mladších aj starších. 
V klasickej škole sa pri vzdelávaní využívajú prevažne metódy založené na slove. Najväčšie šance na úspech majú žiaci dobre verbálne zdatní (s dobrým vyjadrovaním, slovnou pohotovovsťou, s dobrou pamäťou na počuté alebo písané slová). Žiaci dostávajú a plnia inštrukcie slovne, alebo písomne zadávané, zároveň však sami nemajú dostatočne možnosť o preberaných javoch rozprávať. Fixujú si počuté alebo čítané informácie alebo texty, píšu poznámky. Učenie je pre deti často monotónne, nezáživné. Vo veselej škole učitelia pracujú tvorivými a rozmanitými metódami– žiaci kreslia obrázky, vyrábajú modely, dramatizujú, spievajú, pohybujú sa, tancujú, recitujú, prednášajú, diskutujú navzájom vo dvojiciach a skupinách. Využívajú a zlepšujú si tak pri učení rozmanité schopnosti. Využívaním rôznych „kanálov“ je ich učenie efeketívnejšie, lepšie napredujú aj deti s inými druhmi schopností a pamäti ako verbálnymi. Učia sa prostredníctvom zážitkov. Učenie je tak pre deti aj učiteľov príjemnejšie.
Prevažne frontálne vyučovanie– učiteľ vysvetľuje všetkým to isté, trieda počúva, nasleduje presné inštrukcie. Prevažne skupinové vyučovanie– vyučovanie v skupinách, dvojiciach. Žiaci vytvárajú dvojice alebo skupiny podľa spoločných tém, záujmov, podľa úrovne schopností. V triede je pracovný šum. Žiaci sa učia komunikovať a spolupracovať.
Žiaci trávia veľa času poznámkovaním učebníc alebo prepisom poznámok z tabule. Nie všetci žiaci sa zo svojich poznámok dokážu dobre učiť. Žiaci s učiteľom spoločne pracujú na jednotných a zrozumiteľných zhrnutiach učiva, ktorých obsah sa neskôr od žiakov vyžaduje. Na nich si trénujú schopnosť memorovania (potrebnú rozvíjať, aby bol žiak úspešný aj na strednej škole). Zhrnutia z jednotlivých predmetov sú aj zdrojom, ku ktorému sa môžu žiaci vracať a z ktorého môžu čerpať aj v neskorších študijných obdobiach.
Učivo sa opakuje po celkoch. K prebratému učivu sa škola zriedkavejšie vracia, zameriava sa na ďalšie učebné obsahy ďalších celkov. Žiak si často vystačí len s krátkodoubou pamäťou, pričom jeho vedomosti nie sú trvalého charakteru. S väčším odstupom času jeho dobré známky nemusia odzrkadľovať jeho reálne vedomosti. Zhrnutia učiva sú často predmetom opakovania, aby si žiaci vytvorili dobrý vedomostný základ prínosný pre štúdium na strednej škole a pre život. Dôraz na trvalosť poznatkov, tréning dlhodobej pamäti.
Žiaci nosia domov väčšinu učebných pomôcok a učebníc, doma ich skladujú a donášajú do školy podľa školou stanovených rozvrhov. Škola určuje rodine, ktoré pomôcky má rodina zabezpečiť. Zodpovedný vzťah žiakov k veciam takým spôsobom nie je možné dostatočne rozvíjať ani školou, ani rodinou. Žiaci nenosia aktovky. V škole sú uspôsobené úložné priestory na učebnice a všetky učebné pomôcky. Žiaci sú v škole vedení k tomu, aby ich spoločne ukladali a udržiavali v dobrom stave. V rodine zodpovedný vzťah k veciam formuje rodina podľa svojich prestáv.
Klasická výučba matematiky, ktorá je založená prevažne na tréningu jednotlivých matematických postupov jednotlivých žiakov samostatne. Výučba matematiky metódou podľa Hejného, ktorá učí žiakov matematicky uvažovať, samostatne nachádzať riešenia a diskutovať o nich, podporuje skupinovú prácu a komunikáciu.
Výučba angličtiny prebieha na izolovaných hodinách angličtiny.

Ak dieťa chodí na jazykovú školu, tá postupuje nezávisle od osnov základnej školy.

Výučba angličtiny metódou CLIL prepája angličtinu aj s inými vyučovacími predmetmi, kde sa tiež (v menšej časti vyučovacej hodiny) preberá a fixuje základná slovná zásoba aktuálne preberaných pojmov a javov vo všetkých predmetoch. Škola podľa záujmu rodičov zabezpečuje spoluprácu aj s externou jazykovou školou (získanie jazykových certifikátov, native speaker), obsahy učív sú systematicky prepájané.
Učitelia vyučujú svoj predmet nezávisle od výučby iných predmetov. Učitelia spolupracujú na tom, aby dochádzalo k prepájaniu jednotlivých tém a javov medzi rôznymi predmetmi, čím sa znižuje záťaž na študentov, učivo sa lepšie fixuje.
Vyučovanie prebieha prevažne v školských triedach. Na vyučovanie využívame aj priestory v exteriéri, školský dvor, Ekopark, Kolmanovu záhradu, výlety, exkurzie a pod.
45 minútové hodiny- časť hodiny je potrebné naladiť žiakov po prestávke na prácu, uviesť skupinu do činnosti, činnosť je po 45 minútach prerušená. 90 minútové vyučovacie bloky– umožnia plynulé nadväzovanie edukačných činností a prebranie javov do väčšej hĺbky. Žiaci sú na rôznorodé činnosti zameraní dlhší časový interval bez prerušenia.
Krátke prestávky zväčša v tých istých priestoroch školských tried. Dlhšie prestávky trávené vonku (prvá 30 minútová, druhá hodinová), umožnia deťom lepšie si naplniť svoje predstavy, voľne sa rozprávať, hrať sa, získať zdravotné benefity (čerstvý vzduch, slnko, pohyb).
Psychohygienické potreby sa plnia cez prestávku (toalety, pitný režim). Toalety často nemajú dostatočnú kapacitu, deti sa zdržiavajú v priestoroch toaliet. Žiaci si plnia psychohygienické potreby aj počas vyučovania.
Denné domáce úlohy, za ktoré nesie z pohľadu školy zodpovednosť rodič (poznámky, ak žiak neplní „domáce“ povinnosti, sú adresované rodičovi). Žiak na prvom stupni v domácom prostredí rozvíja hlavne čítaním kníh podľa vlastného výberu. Robí si individuálne zápisky, denníky, záznamy. V prípade nezvládania učiva sa žiakovi pridávajú individuálne úlohy alebo týždenné pracovné listy, v ktorých v domácom prostredí v rámci týždňa postupuje podľa vlastného uváženia. Rodina si tak môže bez obmedzení plánovať svoj čas, relax, krúžky… Na druhom stupni sú úlohy na doma zadávané v každom predmete len na jeden konkrétny deň v týždni.
Deti majú pred učiteľmi „rešpekt“, často založený na strachu, ich vzťah je výrazne nerovnocenný. Otvorené a priateľské vzťahy medzi vyučujúcimi a deťmi. Deti sú voči učiteľom otvorené a uvoľnené, tykajú si s nimi. Vyučujúci rešpektujú deti, deti rešpektujú vyučujúcich.
V bežnej škole pri konfliktných situáciách dospelí často využívajú svoju mocenskú pozíciu- poznámky, krik, vyhrážky, zastrašovanie… Škola považuje riešenie sporov za prioritu a významnú príležitosť na tréning sociálnych zručností potrebných pre spoločnú prácu v škole aj v živote. Venuje dostatok priestoru na riešenie vzájomných nezhôd v podobe rozhovorov, kedy všetky zúčastnené strany maju priestor vysvetliť svoj pohľad a ponúknuť svoje riešenie.
Žiaci využívajú predpísané učebnice. Žiaci sa učia pracovať s viacerými učebnými zdrojmi- viac typov učebníc, encyklopédie, internet… Spoločne s učiteľom vypracúvajú základné zhrnutia podľa predpísaných štandardov, ktoré sa potom vyžadujú od žiakov.
Rodičia sú informovaní o progrese žiakov neosobne, v dlhých časových intervaloch alebo prostredníctvom žiackej knižky. Škola s rodičmi úzko spolupracuje. Usporiadava mesačné rodičovské stretnutia, kedy môžu rodičia sledovať pokroky svojich detí. Rodič môže s učiteľmi komunikovať prostredníctvom e-mailov, telefonátov, môže sa účastniť na vyučovacích hodinách.
Vonkajšia motivácia v podobe známok. Vnútorná motivácia, usilujeme vzbudzovať vlastný záujem dieťaťa o informácie a vlastné napredovanie. Známky sa používajú len ako „meranie“ zvládnutia štátom predpísaných štandardov. Na prvom stupni si ho žiak uvedomuje len minimálne. Na druhom stupni pri hodnotení spolupracuje s učiteľom.
Preverovanie vedomostí v čase a spôsobom, ktorý určí učiteľ. Žiak môže byť často na preverovanie vedomostí nepripravený, môže byť preverovaný z iného učiva, než akému sa pri domácej príprave venoval, môže mať slabý deň (zdravotne oslabenie), môže cítiť strach, krivdu… Horšie známky sa často nedajú opraviť. Známky tak nemusia odzrkadľovať reálne vedomosti žiakov. Žiak stráca motiváciu k učeniu. Žiaci sa podieľajú na termíne a spôsobe preverovania poznatkov. Niektorí žiaci si pamätajú z hodín, niektorí musia memorovať dlhšie časové obdobie, ale všetci majú šancu byť úspešnými žiakmi. V prípade, že žiak dostal zlé známky, môže si ich opraviť, doučiť sa potrebné. Žiaci sa učia odhadovať svoje schopnosti, organizovať si svoje učenie, učia sa učiť sa, byť zodpovední, veriť si, že sú schopní sa naučiť. Horšie známky sú tak výsledkom vlastného rozhodnutia žiaka a jeho rodičov (ak žiak nechce dosahovať dobré výsledky, alebo výrazne nemá na daný predmet predispozície). Učiteľ sa usiluje „pomerať“ znalosti predpísaných štandardov aj v ich trvalej podobe, vedomosti vyžaduje aj s väčším časovým odstupom.
Časté slovné skúšanie pred triedou, čo predstavuje emocionálnu záťaž pre žiaka, ostatní sú svedkami jeho prípadného neúspechu. Hoci žiak môže žiadať o slovné skúšanie a bude mu vyhovené, v škole sa uprednostňuje písomné preverovanie poznatkov- úspora času, objektívny doklad, prípadný neúspech dieťaťa tak ostáva jeho osobnou záležitosťou. Vyjadrovanie pred skupinou trénujeme od prvej triedy inými spôsobmi (diskusie, prezentácie individuálnych alebo skupinových projektov, dramatizácia, umelecké prednášanie, rečnícky tréning).